C

2000018402

Časť: 
C
Ktoré dve z nižšie uvedených matíc A, B, C majú rovnaký determinant? \[ A=\left( \array{ 1 & 3& 5\cr 5 & 3& 2\cr 1 & 5 & 3\cr } \right),~ B=\left( \array{ 1 & 2& 5\cr 5 & 3& 3\cr 1 & 5 & 3\cr } \right),~ C=\left( \array{ 1 & 5& 1\cr 3 & 3& 5\cr 5 & 2 & 3\cr } \right) \]
\(A\) a \(C\)
\(A\) a \(B\)
\(B\) a \(C\)
none

2010013708

Časť: 
C
Teleso vystrelíme zvislo nahor začiatočnou rýchlosťou \(v_0=80\,\mathrm{m}/\mathrm{s}\). Určte čas, za ktorý teleso vystúpi do maximálnej výšky a tiež príslušnú maximálnu dosiahnutú výšku. \[\] Pomôcka: Zvislý vrh nahor je pohyb zložený z pohybu rovnomerne priamočiareho (zvislo nahor rýchlosťou \(v_0\)) a voľného pádu. Okamžitá výška telesa (\(h\)) závisí na čase (\(t\)) vzťahom \(h=v_0t-\frac12gt^2\), kde \(v_0\) je veľkosť začiatočnej rýchlosti a \(g\) tiažové zrýchlenie. V tejto úlohe počítajte so zaokrúhlenou hodnotou \(g=10\,\frac{\mathrm{m}}{\mathrm{s}^2}\). Čas \(t\) meriame v sekundách, výšku \(h\) meriame v metroch.
\(8\,\mathrm{s}\), \(320\,\mathrm{m}\)
\(8\,\mathrm{s}\), \(600\,\mathrm{m}\)
\(16\,\mathrm{s}\), \(1190\,\mathrm{m}\)
\(4\,\mathrm{s}\), \(230\,\mathrm{m}\)

2010013707

Časť: 
C
Teleso vystrelíme zvislo nahor začiatočnou rýchlosťou \(v_0=60\,\mathrm{m}/\mathrm{s}\). Určte čas, za ktorý teleso vystúpi do maximálnej výšky a tiež príslušnú maximálnu dosiahnutú výšku. \[\] Pomôcka: Zvislý vrh nahor je pohyb zložený z pohybu rovnomerne priamočiareho (zvislo nahor rýchlosťou \(v_0\)) a voľného pádu. Okamžitá výška telesa (\(h\)) závisí na čase (\(t\)) vzťahom \(h=v_0t-\frac12gt^2\), kde \(v_0\) je veľkosť začiatočnej rýchlosti a \(g\) tiažové zrýchlenie. V tejto úlohe počítajte so zaokrúhlenou hodnotou \(g=10\,\frac{\mathrm{m}}{\mathrm{s}^2}\). Čas \(t\) meriame v sekundách, výšku \(h\) meriame v metroch.
\(6\,\mathrm{s}\), \(180\,\mathrm{m}\)
\(6\,\mathrm{s}\), \(330\,\mathrm{m}\)
\(12\,\mathrm{s}\), \(660\,\mathrm{m}\)
\(3\,\mathrm{s}\), \(135\,\mathrm{m}\)

2010013706

Časť: 
C
Elektrický zdroj je charakterizovaný elektromotorickým napätím \(U_e=40\,\mathrm{V}\) a vnútorným odporom \(R_i=2\,\Omega\). Určte, pri akej hodnote elektrického prúdu bude v spotrebiči maximálny výkon a tiež príslušnú hodnotu maximálneho výkonu. \[\] Pomôcka: Výkon spotrebiča (\(P\), jednotka Watt (\(\mathrm{W}\))), závisí na veľkosti pretekajúceho prúdu (\(I\), jednotka Ampér (\(\mathrm{A}\))) vzťahom \(P=U_eI-R_iI^2\). Vlastnosti zdroja majú úlohu parametrov: \(U_e\) je elektromotorické napätie a \(R_i\) vnútorného odporu zdroja.
\(10\,\mathrm{A},\ 200\,\mathrm{W}\)
\(10\,\mathrm{A},\ 380\,\mathrm{W}\)
\(20\,\mathrm{A},\ 760\,\mathrm{W}\)
\(4\,\mathrm{A},\ 128\,\mathrm{W}\)

2010013705

Časť: 
C
Elektrický zdroj je charakterizovaný elektromotorickým napätím \(U_e=60\,\mathrm{V}\) a vnútorným odporom \(R_i=2\,\Omega\). Určte, pri akej hodnote elektrického prúdu bude v spotrebiči maximálny výkon a tiež príslušnú hodnotu maximálneho výkonu. \[\] Pomôcka: Výkon spotrebiča (\(P\), jednotka Watt (\(\mathrm{W}\))), závisí na veľkosti pretekajúceho prúdu (\(I\), jednotka Ampér (\(\mathrm{A}\))) vzťahom \(P=U_eI-R_iI^2\). Vlastnosti zdroja majú úlohu parametrov: \(U_e\) je elektromotorické napätie a \(R_i\) vnútorného odporu zdroja.
\(15\,\mathrm{A},\ 450\,\mathrm{W}\)
\(15\,\mathrm{A},\ 870\,\mathrm{W}\)
\(30\,\mathrm{A},\ 1740\,\mathrm{W}\)
\(10\,\mathrm{A},\ 400\,\mathrm{W}\)

2010013704

Časť: 
C
Máme telesá \(A\), \(B\), \(C\) a \(D\), ktoré sa dajú do pohybu súčasne. Vieme, ako sa mení dráha či rýchlosť daných telies v závislosti na čase: \[\begin{aligned} A: \, s=\frac12t^2+10t+1,\qquad&C:\, v=9t+15,\\ B:\, s=\frac13t^3+t^2+4,\qquad\ \ &D:\, v=\frac52t^2+3.\end{aligned}\] Dráha \(s\) je meraná v metroch, čas \(t\) v sekundách a rýchlosť \(v\) v metroch za sekundu. Určte, ktoré teleso sa v čase \(t=1\,\mathrm{s}\) pohybuje s najväčším zrychlením. \[\] Pomôcka: Rýchlosť \(v(t)\) môžme určiť pomocou derivácie funkcie \(s(t)\), tj. \(v(t)=\frac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t}\). Zrýchlenie \(a(t)\) vieme určiť ako deriváciu funkcie \(v(t)\), tj. \(a(t)=\frac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\). Protože rýchlosť môžme určiť pomocou derivácie funkcie \(s(t)\), môžme zrýchlenie určiť pomocou druhej derivácie \(s(t)\), tj. \(\,a(t)=\frac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}=\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}t}\cdot\frac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t}=\frac{\mathrm{d}^2s}{\mathrm{d}t^2}\).
\(C\)
\(B\)
\(A\)
\(D\)

2010013703

Časť: 
C
Máme telesá \(A\), \(B\), \(C\) a \(D\), ktoré sa dajú do pohybu súčasne. Vieme, ako sa mení dráha či rýchlosť daných telies v závislosti na čase: \[\begin{aligned} A: \, s=2t^2+12t+1,\qquad&C:\, v=10t+4,\\ B:\, s=\frac13t^3+\frac{t^2}{2}+2,\qquad&D:\, v=\frac12t^2+1.\end{aligned}\] Dráha \(s\) je meraná v metroch, čas \(t\) v sekundách a rýchlosť \(v\) v metroch za sekundu. Určte, ktoré teleso sa v čase \(t=1\,\mathrm{s}\) pohybuje s najväčším zrychlením. \[\] Pomôcka: Rýchlosť \(v(t)\) môžme určiť pomocou derivácie funkcie \(s(t)\), tj. \(v(t)=\frac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t}\). Zrýchlenie \(a(t)\) vieme určiť ako deriváciu funkcie \(v(t)\), tj. \(a(t)=\frac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}\). Protože rýchlosť môžme určiť pomocou derivácie funkcie \(s(t)\), môžme zrýchlenie určiť pomocou druhej derivácie \(s(t)\), tj. \(\,a(t)=\frac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t}=\frac{\mathrm{d}}{\mathrm{d}t} \left(\frac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t}\right)=\frac{\mathrm{d}^2s}{\mathrm{d}t^2}\).
\(C\)
\(B\)
\(A\)
\(D\)

2010013702

Časť: 
C
Pohyb dvoch telies je popísaný rovnicami \[s_1=\frac32t^2+3t+2\mbox{,}\quad s_2=\frac13t^3+\frac{t^2}{2}+1,\] kde dráha \(s\) je uvedená v metroch a čas \(t\) v sekundách. Určte, v akom čase sa budú obidve telesá pohybovať rovnakou rychlosťou.\[\] Pomôcka: Rýchlosť môžme určiť pomocou derivácie funkcie \(s(t)\), tj. \(v(t)=\frac{\mathrm{d} s}{\mathrm{d} t}\).
\(t=3\,\mathrm{s}\)
\(t=1\,\mathrm{s}\)
\(t=\sqrt7\,\mathrm{s}\)
Rýchlosti daných telies budú vždy rozdielne.