C

9000036110

Časť: 
C
Určte výšku rozhľadne, ktorú pozorujeme z dvoch miest \(A\) a \(B\). Päta rozhľadne \(P\) a body \(A\) a \(B\) tvoria vrcholy trojuholníka \(ABP\), \(|AB| = 65\, \mathrm{m}\), \(|\measuredangle PAB| = 71^{\circ }\), \(|\measuredangle ABP| = 34^{\circ }\). Vrchol rozhľadne je vidieť z miesta \(A\) pod výškovým uhlom \(40^{\circ }18'\). Body \(A\), \(B\) a \(P\) ležia v rovnakej nadmorskej výške. Výsledok zaokrúhlite na celé metre.
\(32\, \mathrm{m}\)
\(30\, \mathrm{m}\)
\(35\, \mathrm{m}\)
\(38\, \mathrm{m}\)

9000038701

Časť: 
C
Kváder položíme na naklonenú rovinu so sklonom \(\alpha \). V gravitačnom poli Zeme na neho bude pôsobiť gravitačná sila \(\vec{F_{G}}\) a sila trenia \(\vec{F_{t}}\). Gravitačnú silu môžeme nahradiť jej zložkami \(\vec{F_{1}}\) a \(\vec{F_{n}}\), kde \(\vec{F_{1}}\) má smer rovnobežný s naklonenou rovinou a \(\vec{F_{n}}\) je na ňu kolmá. Pre veľkosť trecej sily platí \(F_{t} = fF_{n}\), kde \(f\) je súčiniteľ šmykového trenia. Ak zväčšíme uhol \(\alpha \), potom:
sa zväčší \(F_{1}\) a \(F_{t}\) sa zmenší.
sa zmenší \(F_{1}\) i \(F_{t}\).
sa zväčší \(F_{1}\) a \(F_{t}\) sa nezmení.
sa zmenší \(F_{1}\) a \(F_{t}\) sa nezmení.
sa zväčší \(F_{1}\) i \(F_{t}\).
sa zmenší \(F_{1}\) a \(F_{t}\) sa zväčší.

9000038702

Časť: 
C
Kváder položíme na naklonenú rovinu so sklonom \(\alpha \). V gravitačnom poli Zeme na neho bude pôsobiť gravitačná sila \(\vec{F_{G}}\). Túto silu môžeme nahradiť jej zložkami \(\vec{F_{1}}\) a \(\vec{F_{n}}\), kde \(\vec{F_{1}}\) má smer rovnobežný s naklonenou rovinou a \(\vec{F_{n}}\) je na ňu kolmá. Pre \(F_{1}\) platí:
\(F_{1} = F_{G}\sin \alpha \)
\(F_{1} = \frac{F_{G}} {\sin \alpha } \)
\(F_{1} = F_{G}\mathop{\mathrm{tg}}\nolimits \alpha \)
\(F_{1} = \frac{F_{G}} {\mathop{\mathrm{tg}}\nolimits \alpha } \)
\(F_{1} = F_{G}\cos \alpha \)
\(F_{1} = \frac{F_{G}} {\cos \alpha } \)

9000038703

Časť: 
C
Kváder položíme na naklonenú rovinu so sklonom \(\alpha \). V gravitačnom poli Zeme na neho bude pôsobiť gravitačná sila \(\vec{F_{G}}\), sila od podložky \(\vec{F_{p}}\) a sila trenia \(\vec{F_{t}}\). Gravitačnú silu môžeme nahradiť jej zložkami \(\vec{F_{1}}\) a \(\vec{F_{n}}\), kde \(\vec{F_{1}}\) má smer rovnobežný s naklonenou rovinou a \(\vec{F_{n}}\) je na ňu kolmá. Pre \(F_{p}\) platí:
\(F_{p} = F_{G}\cos \alpha \)
\(F_{p} = \frac{F_{G}} {\cos \alpha } \)
\(F_{p} = F_{G}\mathop{\mathrm{tg}}\nolimits \alpha \)
\(F_{p} = \frac{F_{G}} {\mathop{\mathrm{tg}}\nolimits \alpha } \)
\(F_{p} = F_{G}\sin \alpha \)
\(F_{p} = \frac{F_{G}} {\sin \alpha } \)

9000038704

Časť: 
C
Kváder položíme na naklonenú rovinu so sklonom \(\alpha \). V gravitačnom poli Zeme na neho bude pôsobiť gravitačná sila \(\vec{F_{G}}\). Túto silu môžeme nahradiť jej zložkami \(\vec{F_{1}}\) a \(\vec{F_{n}}\), kde \(\vec{F_{1}}\) má smer rovnobežný s naklonenou rovinou a \(\vec{F_{n}}\) je na ňu kolmá. Ak je \(F_{1} = 20\, \mathrm{N}\) a \(F_{n} = 55\, \mathrm{N}\), potom pre uhol \(\alpha \) platí:
\(\alpha \doteq 20^{\circ }\)
\(\alpha \doteq 21^{\circ }\)
\(\alpha \doteq 69^{\circ }\)
\(\alpha \doteq 70^{\circ }\)
\(\alpha \doteq 30^{\circ }\)
\(\alpha \doteq 29^{\circ }\)

9000036102

Časť: 
C
V jednom bode pôsobia sily \(F_{1}\) a \(F_{2}\) o veľkostiach \(8\, \mathrm{N}\) a \(10\, \mathrm{N}\) a zvierajú spolu uhol \(55^{\circ }\). Vypočítajte veľkosť sily \(F_{3}\), ktorá pôsobí v rovnakom bode a svojimi účinkami ruší pôsobenie síl \(F_{1}\) a \(F_{2}\).
\(16\, \mathrm{N}\)
\(15\, \mathrm{N}\)
\(17\, \mathrm{N}\)
\(18\, \mathrm{N}\)

9000036103

Časť: 
C
V jednom bode pôsobia sily \(F_{1}\) a \(F_{2}\) o veľkostiach \(8\, \mathrm{N}\) a \(10\, \mathrm{N}\) a zvierajú spolu uhol \(55^{\circ }\). V rovnakom bode pôsobí sila \(F_{3}\), ktorá svojimi účinkami ruší pôsobenie síl \(F_{1}\) a \(F_{2}\). Určte uhol, ktorý spolu zviera \(F_{3}\) a \(F_{1}\). Výsledok zaokrúhlite na celé stupne.
\(149^{\circ }\)
\(125^{\circ }\)
\(55^{\circ }\)
\(30^{\circ }\)

9000036106

Časť: 
C
Dve priame cesty vychádzajú z rázcestia \(R\) a zvierajú uhol \(52^{\circ }18'\). Na jednej z týchto ciest vo vzdialenosti \(250\, \mathrm{m}\) od rázcestia \(R\) je miesto \(A\), na druhej vo vzdialenosti \(380\, \mathrm{m}\) od rázcestia \(R\) je miesto \(B\). Vypočítajte vzdialenosť miest \(A\) a \(B\) (tzn. dĺžku úsečky \(AB\)). Výsledok zaokrúhlite na celé metre.
\(301\, \mathrm{m}\)
\(411\, \mathrm{m}\)
\(568\, \mathrm{m}\)
\(629\, \mathrm{m}\)

9000035602

Časť: 
C
Nájdite hodnoty parametra \(m\in \mathbb{C}\), pre ktoré má daná kvadratická rovnica dvojnásobný koreň. \[ mx^{2} - 2x - 1 + \mathrm{i} = 0 \]
\(m = -\frac{1} {2} -\frac{1} {2}\mathrm{i}\)
\(m = -1\)
\(m = -1 + \mathrm{i}\)
\(m = -\frac{1} {2} + \frac{1} {2}\mathrm{i}\)