Kužeľosečky

9000123108

Časť: 
C
Všetky dotyčnice hyperboly \(x^{2} - 2y^{2} = 8\), ktorých odchýlka s osou \(x\) je rovná \(45^{\circ}\), majú rovnice:
\(y = x + 2\text{, }y = x - 2\text{, }y = -x + 2\text{, }y = -x - 2\)
\(y = x + 2\text{, }y = x - 2\)
\(y = x + 2\text{, }y = -x + 2\)
\(y = x + 2\)

9000117706

Časť: 
C
Pre pohyb telies (družíc) v blízkom okolí Zeme je dôležitá tzv. kruhová rýchlosť. Telesá s touto rýchlosťou sa pohybujú po kruhovej trajektórii, pričom Zem je v strede tejto trajektórie. V blízkosti povrchu Zeme sa tejto rýchlosti hovorí „1. kozmická rýchlosť” a jej hodnota je \(7{,}9\, \mathrm{km}/\mathrm{s}\). Hodnotu kruhovej rýchlosti vo výške \(h\) nad zemským povrchom určuje vzťah: \(v = \sqrt{ \frac{\kappa \cdot M_{Z } } {R_{Z}+h}}\), kde \(M_{Z}\) je hmotnosť Zeme, \(R_{Z}\) je polomer Zeme a \(\kappa \) je gravitačná konštanta. Vyberte správnu rovnicu kruhovej trajektórie družice, ktorá sa v okamžiku štartu nachádza vo výške \(h\) nad zemským povrchom v sústave, kde os \(y\) spojuje stred Zeme s miestom štartu družice a počiatok sústavy je na povrchu Zeme.
\(x^{2} + (y + R_{Z})^{2} = (R_{Z} + h)^{2}\)
\(x^{2} + y^{2} = (R_{Z} + h)^{2}\)
\(x^{2} + (y + R_{Z})^{2} = h^{2}\)
\(x^{2} + y^{2} = h^{2}\)

9000120005

Časť: 
B
Pre organizáciu celotáborovej hry je dôležité, aby vzdušná vzdialenosť kuchyňa - stan - ohnisko bola pre všetky stany rovnaká. Dá sa z tejto informácie odvodiť, že stany ležia na jednej kužeľosečke? Pokiaľ áno, tak na ktorej?
Áno, stany ležia na elipse.
Áno, stany ležia na kružnici.
Áno, stany ležia na parabole.
Áno, stany ležia na hyperbole.
Ne, z tejto informácie nemožno odvodiť, že by stany ležali na nejakej konkrétnej kužeľosečke.

9000117701

Časť: 
C
Teleso vrhnuté šikmo hore pod uhlom \(\alpha = 30^{\circ }\) začiatočná rýchlosť o veľkosti \(v_{0} = 20\, \mathrm{m}/\mathrm{s}\) opisuje pri svojom pohybe časť paraboly. Určte rovnicu riadiacej priamky tejto paraboly. (Okamžitá poloha šikmo hore hodeného telesa je v homogénnom gravitačnom poli Zeme popísaná rovnicami: \(x = v_{0}t\cdot \cos \alpha \), \(y = v_{0}t\cdot \sin \alpha -\frac{1} {2}gt^{2}\). Tiažové zrýchlenie zaokrúhlite na hodnotu \(g = 10\, \mathrm{m}/\mathrm{s}^{2}\)).
\(y = 20\)
\(y = 5\)
\(y = 15\)
\(y = 10\)

9000117702

Časť: 
C
Zem sa pohybuje okolo Slnka po eliptickej trajektórií, pričom Slnko je v ohnisku tejto elipsy. Aká je veľkosť vedľajšej polosi, ak vieme, že maximálna vzdialenosť Zeme od Slnka (tzv. afélium) je \(152{,}1\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\) a minimálna vzdialenosť Zeme od Slnka (tzv. perihélium) je \(147{,}1\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\). (Výsledok zaokrúhlite na desaťtisíce km.)
\(149{,}58\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\)
\(2{,}58\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\)
\(299{,}21\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\)
\(149{,}61\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\)

9000117703

Časť: 
C
Tzv. „izotermický dej” s ideálnym plynom môžeme popísať rovnicou \(pV = \mathrm{konst.}\), kde \(p\) tlak ideálneho plynu, \(V \) je jeho objem. Graf funkčnej závislosti tlaku ideálneho plynu stálej hmotnosti na jeho objemu pri konštantnej teplote sa nazýva izoterma. Izoterma je časť hyperboly. Ak je to na základe vyššie uvedených informácií možné, napíšte rovnice asymptot tejto hyperboly. V opačnom prípade označte, že asymptoty nie je možné určiť.
\(p = 0,\ V = 0\)
\(p = V,\ p = -V \)
\(p = 0,\ p = V \)
Rovnice asymptot sú závislé na číselnom určení „konštanty”, takže asymptoty nie je možné určiť rovnicami.