Zem sa pohybuje okolo Slnka po eliptickej trajektórií, pričom Slnko
je v ohnisku tejto elipsy. Aká je veľkosť vedľajšej polosi, ak
vieme, že maximálna vzdialenosť Zeme od Slnka (tzv. afélium) je
\(152{,}1\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\)
a minimálna vzdialenosť Zeme od Slnka (tzv. perihélium) je
\(147{,}1\cdot 10^{6}\, \mathrm{km}\).
(Výsledok zaokrúhlite na desaťtisíce km.)
Tzv. „izotermický dej” s ideálnym plynom môžeme popísať rovnicou
\(pV = \mathrm{konst.}\), kde
\(p\) tlak ideálneho
plynu, \(V \) je
jeho objem. Graf funkčnej závislosti tlaku ideálneho plynu stálej hmotnosti
na jeho objemu pri konštantnej teplote sa nazýva izoterma. Izoterma je časť
hyperboly. Ak je to na základe vyššie uvedených informácií možné, napíšte
rovnice asymptot tejto hyperboly. V opačnom prípade označte, že
asymptoty nie je možné určiť.
\(p = 0,\ V = 0\)
\(p = V,\ p = -V \)
\(p = 0,\ p = V \)
Rovnice asymptot sú závislé na číselnom
určení „konštanty”, takže asymptoty nie je možné
určiť rovnicami.
V meste je niekoľko miest, ktoré sú rovnako vzdialené od rieky i od
mestskej radnice. Vyberte krivku, ktorou sa dajú všetky tieto miesta na
mape prepojiť za predpokladu, že tok rieky je na mape mesta a jeho okolia
zobrazený priamkou a radnica bodom.
Parabola
Kružnica
Elipsa
Hyperbola
Žiadnou z vyššie uvedených kužeľosečiek nemožno spomínané miesta prepojiť.
Z ponúknutých možností vyberte tú dvojicu fyzikálnych veličín, ktorých
graficky vyjadrená závislosť tvorí časť hyperboly. (Ostávajúce veličiny
vo vzťahoch považujeme za konštantné).
Tlak (\(p\)) a plocha
(\(S\)), na ktorú pôsobí
tlaková sila, ak \(F = p\cdot S\).
Hmotnosť (\(m\)) a
kinetická energia (\(E_{k}\))
telesa, ak \(E_{k} = \frac{1}
{2}\cdot m\cdot v^{2}\).
Rýchlosť (\(v\)) a
kinetická energia (\(E_{k}\))
telesa, ak \(E_{k} = \frac{1}
{2}\cdot m\cdot v^{2}\).
Hmotnosť (\(m\)) a
polohová energie (\(E_{p}\)),
ak \(E_{p} = mgh\).
Z ponúknutých možností vyberte tú dvojicu fyzikálnych veličín, ktorých
graficky vyjadrená závislosť tvorí časť paraboly. (Ostávajúce veličiny
vo vzťahu považujeme za konštantné).
Práca elektrických síl (\(W\)) a
veľkosť elektrického prúdu (\(I\)),
ak \(W = R\cdot I^{2}\cdot t\).
Hmotnosť (\(m\))
a zrýchlenie (\(a\))
telesa, ak \(F = m\cdot a\).
Výška nad podložkou (\(h\))
a polohová energia (\(E_{p}\)),
ak \(E_{p} = mgh\).
Práca elektrických síl (\(W\))
a doba (\(t\)), počas ktorej
preteká prúd, ak \(W = R\cdot I^{2}\cdot t\).